"Mier je len krátka pauza medzi vojnami.", "Len mŕtvi uvidia koniec vojny.", "Smrť jedného človeka je tragédia, smrť miliónov štatistika." - tieto a množstvo ďalších známych viet nesmrteľných klasikov vám znovu bude robiť spoločnosť pri prechádzaní nového pokračovanie série Call of Duty, vojnovej akcie, ktorá si už v hernej oblasti stihla spraviť dobré meno a ktorá teraz pokračuje. Rovnako ako jednotku má aj druhé pokračovanie na svedomí firma Infinity Ward, zložená z ľudí, ktorí predtým pracovali na prevratnom Medal of Honor (ich odchod bolo na pokračovaní série poznať) a ktorí týmto titulom znovu posúvajú tento žáner bližšie k dokonalosti.
Autori pre nás pripravili znovu tri diametrálne rozdielne kampane, jednu za Rusov, ktorí si budú obraňovať svoj obliehaný a zničený Stalingrad, druhú za Angličanov, s ktorými budete oslobodzovať Afriku, aby ste sa nakoniec pripojili k americkým jednotkám, pomáhajúcim pri útokoch na Deň D. Všetky kampane sú rozdelené na 3-4 väčšie časti a ďalej delené na série menších samostatných misií. Spolu to robí skoro tridsiatku misií a treba povedať, že vo všetkých si užijete pravú atmosféru vojny. Od krvavých útokov v obliehanom zasneženom Rusku, kde sa vám budú kopiť desiatky, ba až stovky mŕtvych vojakov, či už vašich alebo nepriateľských, v ktorom nebudú chýbať sniper misie a tiché útoky spoza chrbta nepriateľa. Afrika bude iná. Levely sú tu rozsiahlejšie a oveľa viac sa bude používať ťažká technika, ako pri dobíjaní mestečiek, tak aj v rozsiahlych tankových bitkách, kde si aj jeden tank odskúšate. Nechýba tu ani naháňačka na vozidlách alebo streľba z protilietadlového dela. Americká kampaň bude už typicky európska zákopová vojna a okrem atmosferického vylodenia, sa prestrieľate aj niekoľkými dedinkami pričom z niektorých budete následne aj vyhnaný. Ale nebojte sa, nikdy zbabelo neutekáte, len podľa vyjadrení vášho veliteľa meníte smer postupu.
Novinkou v kampaniach je časová postupnosť, kde tentoraz nemusíte hrať všetky misie jednej kampani za sebou, ale môžete ísť bojovať podľa aktuálneho času jednotlivých bojov. Zatiaľ čo musíte začať v Stalingrade v roku 1941, už po prvej časti sa vám odomkýna rok 1942, v ktorom začína najrozsiahlejšia anglická kampaň. Rovnako to neskôr bude aj s americkou, ktorou všetko ukončíte v roku 1945. Takéto rozdelenie nebolo zlým krokom, pretože si takto môžete oddýchnuť od určitého štýlu boja v jednej kampani a zatiaľ si zahrať niečo iné. Plusom je aj prehľadné rozdelenie misií a ich výber, vďaka ktorému si môžete kedykoľvek zahrať ktorúkoľvek z nich. Infinity Ward ani tentoraz nezabudlo na historický podtón série a znovu všetky kampane začínajú historickými čiernobielymi videami, ukazujúcimi čo sa presne vtedy dialo a do čoho sa presne púšťate. Pre tých, koho historické pozadie nezaujíma, možno budú stačiť zápisky vašich postáv v denníkoch počas nahrávania misií. Následný boj však už strhne každého.
Vstávaj, musíme bojovať!
|
Nacisti! stovky nacistov!
|
Delostrelectvo zamerať, páľ!
|
|
Samotné bojové misie sa v princípe neodlišujú od predchodcu Call of Duty a ani od Medal of Honor série, máte svoju zbraň, svoje úlohy, rozsiahle prostredia, pár kolegov okolo vás a desiatky alebo stovky nepriateľov pred vami. Celé to pôsobí veľmi autenticky a vojnu z toho priam cítiť. Všade vybuchujú granáty, prostredie zahaľuje dym, vaši spolubojovníci po sebe vykrikujú, taktizujú, padajú a to isté robia nepriatelia na druhej strane a niekde uprostred tohto chaosu stojíte vy. Snažíte sa plniť svoje úlohy a aj keď nimi nezmeníte výsledok vojny, môžete zachrániť množstvá životov. Úloh teraz budete dostávať niekoľkonásobne viac a dokonca to budú aj desiatky úloh naraz, ktoré môžete plniť v ľubovolnom poradí. Vďaka tomu sa budete môcť po mapách voľnejšie pohybovať a vyberať si ciele. Často budú prístupné otvorené celé mestečká a bude na vás, kam sa skôr rozhodnete ísť. Vedzte jedno, všade kam sa pohnete, budú lietať guľky, padať granáty a hromadiť sa bezvládne telá.
Autori už teraz pochopili, že pravú vojnovú atmosféru nespravia len skriptami, treba na to aj kvalitnú AI – umelú inteligenciu, ktorú teraz naozaj prepracovali. Far Cry mal kvalitnú tímovú AI, FEAR mal jedinečnú AI samostatných vojakov, Call of Duty 2 toto všetko spája a ukazuje pravú vojnovú AI s desiatkami súčasne bojujúcich vojakov. Nepriateľskí vojaci sa vedia kryť, opätovať paľbu, postupovať a hlavne si čistiť cestu granátmi. Okrem toho medzi sebou aj nepriatelia aj vaši vojaci skutočne komunikujú. Svojich vojakov však nijako nekontrolujete, nie je tu žiadny tímový engine, vy ste len vojak a len príjmate rozkazy. Bojujete však spolu s tímom a tak, rovnako ako vy pomáhate im, pomáhajú aj oni vám. Počas hry niekoľkokrát zažijete, že nie je nič krajšie, ako keď vám niekto zlikviduje nepriateľa pripravujúceho sa na streľbu pár metrov pred vami, práve vtedy, keď vám práve došli náboje. Okrem toho vám kolegovia často pomáhajú so splnením vašich misií a niektoré sa im podarí splniť aj bez vás.
Popri všetkých týchto vylepšeniach autori zapracovali aj niekoľko rozporuplných zmien, podľa môjho názoru sťahujúcich sériu späť. Prvou menšou zmenou je vypadnutie možnosti ukladania pozície a teda boli sejvy nahradené checkpointami. Tie sú však rozhádzané dostatočne nahusto a nebudú vadiť hlavne kvôli druhej zásadnejšej zmene hry a to zmene systému zdravia. Autori totiž z nejakého záhadného dôvodu jednoducho rezignovali na klasický systém zdravia a nahradili ho automatickým regenerovaním. Energiu už dokonca nezobrazujú ani na obrazovke. Jedine ak si z vás nepriatelia spravia sitko, začne vám obraz červenať a musíte sa máte niekam schovať. Ak to spravíte, zdravie sa po chvíli regeneruje a znovu sa čerstvý ako rybička vrháte do boja. Možno sa to bude niekomu takéto zjednodušenie páčiť, ale ja by som bol radšej za lekárničky alebo medika v jednotke, z ktorých by obe možnosti pôsobili reálnejšie ako sci-fi autoregenerácia priam vystrihnutá z Halo. V hre je síce viac možností obtiažnosti, ale tie základ systému nemenia.
Vaša výzbroj ani teraz nebude obmedzovaná a aj keď unesiete len dve zbrane a dva typy granátov naraz, môžete si vyberať ľubovolnú ležiacu zbraň na zemi a používať ju. Bude ich veľké množstvo a v misiách budete priam vidieť, ako sa postupne vylepšujú a pribúdajú nové typy. Prakticky však v hre budete vnímať len to, že máte pušku, samopal alebo sniperku. Niekedy máte v základnej výbave aj prištoľ ale jej používanie je viac menej len pre fajšmekrov. Puška je silná, presná, ale pomalá, samopal je rýchly a smrtiaci, ale rovnako rýchlo sa mu míňa zásobník a sniperka je samozrejme najmilšia zbraň na likvidovanie vzdialených útočníkov. Jediná škoda, že jej nabíjanie trvá dlho. Na boj zblízka tu autori nechali úder pažbou. V štandardnom vybavení nesmie chýbať ani ďalekohľad, ktorým sledujete prichádzajúcu armádu, alebo vyznačujete cieľ pre delostrelectvo. Nakoniec aj tentoraz preberiete niekoľko pevných guľometov alebo diel a vyskúšate si jazdu na niekoľkých vozidlách.
K dokonalosti chýba už len múmia
|
Hups, ešte že som nešiel prvý
|
Vzdávaš sa? Škoda, tak ma svrbí prst na spúšti!
|
|
Ovládanie vozidiel je tentoraz až príliš zjednodušené a nerealistické. Napríklad tank sa rozbiehal veľmi rýchlo a rovnako aj jeho veža sa príliš rýchlo točila. Myslím, že aj všetky misie na vozidlách boli oproti predošlým CoD hrám trochu slabšie. Napríklad absentuje tu poriadna akčná naháňačka, jedna tu síce je, ale nie je to to pravé. Rovnako tanková vojna síce zo začiatku zaujme, ale neskôr mi pripadala prázdna. Na rozdiel od vozidiel je ovládanie samotnej postavy dostatočne kvalitné a ešte autentickejšie ako v predošlých dieloch. Máte tu základné úkony, ako prikrčenie, plazenie sa, preskakovanie prekážok. Samozrejme nesmie chýbať zameranie si hľadáčikom, ktoré spresňuje streľbu na všetkých zbraniach. Tentoraz ešte vylepšili rozmazaný efekt po zásahoch alebo pri šoku z vybuchnutého granátu, ktorý prežívate spolu s postavou.
Multiplayer je už od začiatku neoddeliteľnou súčasťou série Call of Duty a v tejto časti priam exceluje. Spolu hra dodáva veľmi pekný počet 13 máp, z ktorých 3 sú remaky populárnych máp z COD. Každú môžete hrať s maximálne 32 hráčmi a to v módoch DM, TDM, CFT, Search and Destroy a hlavný mód HeadQuarters. Zatiaľ čo v Search and Destroy musíte ničiť ciele misie bombou a druhý tím musí chrániť, v Headquarters prebieha boj o capture pointy, ktoré musí jeden alebo druhý tím obsadzovať a držať čo najdlhšie. Plus tu je zvláštne pravidlo, že ak zomriete počas obrany pointu, nemôžete sa respawnovať, pokým nie je point prebraný, druhej strany prichádzajú posily stále. Multiplayer dostane aj dve špeciálne zbrane, inak je to tu veľmi dobre vybalancované a zatiaľ čo dymové granáty pomáhali v single playeri tu sú naozajstnou bombou a dokážu z bojiska spraviť nepreniknuteľné dymové pole.
Grafika už na rozdiel od minulej časti nefunguje na Quake 3 engine. Autori si namiestno neho vytvorili vlastný engine s podporou DX9 efektov, ktorý dokáže ešte kvalitnejšie zachytiť atmosféru vojny a to, ako kvalitným prepracovaním prostredí, tak aj množstvom výbuchov, reálne vyzerajúceho dymu a stovkou vojakov, ktorí sa budú po bojových poliach pohybovať. Ich animácie sú rovnako veľmi pôsobivé, mávajú po sebe, preskakujú prekážky alebo v posledných smrteľných kŕčoch na zemi vyťahujú pištoľ a strieľajú po vás. Dokonca sa často aj dlhé desiatky metrov zranený plazia krížom cez bojisko, aby nakoniec niekde v tichu vykrvácali. Až nato, že tú krv neuvidíte. Autori v záujme prístupnosti hry aj pre mládež aplikovali len malé rozstreknurie krvi po zásahu guľkou, nikde sa nerozlieva, ani ju neuvidíte na oblečení (trochu škoda).
V engine sú jednoznačne najprepracovanejšie dymové efekty, ktoré vidíte takmer všade, či už pri streľbe do zeme, pri dráhe strely alebo po zavŕtaní sa náboja do steny. Dym po výbuchoch alebo po dymonvom granáte je jedinečný a realistický, prakticky nevidíte ani na krok a neviete čo vás o ďalší krok čaká. Rovnako to však nevedia ani nepriatelia a to je často vaša výhoda.
Tak vystrč hlavičku nemčúrik
|
Do tankov!
|
Tri metre vedľa
|
|
Zaujímavá na engine je sú aj jeho možnosti podpory hardwaru, totiž aj ak nevlastníte novú kartu a rýchly počítač, môžete si vkľude hru zahrať v slušnej rýchlosti. Stačí kvalitu grafiky v menu prepnúť na DirectX 7 mód, ktorý síce vypne niektoré efekty, ako svetlá a tiene, ale hra pôjde veľmi rýchlo a keďže toto nie je Doom, veľmi vám tieto efekty chýbať nebudú. Síce je DX9 mód krajší, ale extrémne náročný, na mojom priemernom 2 GHz a ATI9800 v ňom boli neuveritelné lagy. Hra mi miestami išla 0 fps za sekundu bez nejakých badateľných dôvodov (prázdna scéna v púštnom meste a to som sa pozeral na stenu), ale zase ako pri inej misií mi to fungovalo aj 30 fps. DX7 mód ide bez problémov aj nad 60 fps, takže si môžete zapnúť aj antialiasing aj filtering a ešte stále je tam dosť miesta, aby vám to nap priemernom počítači ani v najväčších bojoch netrhalo. Posledným pozitívnom je aj to, že na maximálne textúry stačí 512 MB RAM a to sú všetky textúry dostatočne kvalitné.
Autori zapracovali do enginu aj fyziku, nie je to síce nič, čo by sa dalo porovnávať s FEARom alebo Half Life 2, ale tu prakticky stačí sledovať telá odhadzované pod tlakom výbuchu granátov, delostreleckých striel alebo sudov s benzínom. K základnej fyzike však autori nepridali ragdoll efekty a rozhodli pre reálnejšie umieranie animáciami (aj keď neskôr stereotypné) a vzdali sa podivne poskrúcaných tiel. Čiastočnú deštrukciu v hre nájdete ale to len na malých drevených krabiciach, prípadne sudoch. Väčšie deštrukcie sú všetko scriptované, či už bombardovanie lietadlami, alebo prerážanie stien tankom.
Zvuková stránka je znovu silnou časťou hry. Naplno si ju vychutnáte až pri 5.1 zvuku, vďaka ktorému priam vnímate celý boj okolo vás. Zvukový engine je veľmi kvalitný a okrem toho, že jasne počujete aj každé vystrelenie z pušky, aj keď strieľa dvadsať nepriateľov naraz, počujete aj dopad nábojov, kde dopad na každý materiál má iný zvuk. Hudba je v hre zriedkavá a len počas niektorých finálnych scén vám pustí hra do pozadia orchestrálku, aby ste si daný moment ešte viac užili.
Celkovo je hra viac ako dobrá, jednoznačne pri kúpe nemáte čo stratiť. Jednak funguje rýchlo aj na pomalších počítačoch (minimum 1.4 Ghz) a za druhé atmosferickejšiu vojnu nikde inde momentálne nenájdete. V spomienkach sa vám po 12-14 hodinách hry na dlho uložia nezabudnuteľné misie zo single playeru (ktoré sa oplatí prejsť aj niekoľko krát) a nasledujúce týždne sa môžete venovať chytľavému multiplayeru, ktorý sa stane určite úspešným rovnako ako v jeho predchodcovi. Jediná škoda toho systému zdravia, vďaka ktorému musíte hru hrať na najvyššej obtiažnosti, aby ste si to poriadne užili. Ak by systém zdravia nechali pôvodný, určite by hra u mňa dostala ešte o pár percent viac.
Hra tento rok vychádza aj vo verzii pre Xbox360, ktorá sa nebude veľmi odlišovať od PC verzie, bežiacej v top kvalite, len autori si na konzole mohli dovoliť rozdeliť AI a samotný herný kód do samostatných threadov. Plus možno tu bude ten systém zdravia vhodnejší ako pri PC, kde by sme čakali niečo reálnejšie.
Hodnotenie:
Plusy: |
Mínusy: |
Hodnotenie: |
- atmosféra, grafika, zvuky - variabilita kvality grafiky a HW nárokov - nezabudnuteľné misie |
- systém zdravia - málo aplikovaná fyzika |
9.3 čitatelia 9.1 (hlasov 891 ) | | | |